Uhlíková stopa je v súčasnosti aktuálnou témou na všetkých úrovniach, od medzinárodnej až po jednotlivcov. Hoci výrobné odvetvie je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, jeho činnosť predstavuje aj vážne riziká. Mnohé spoločnosti preto realizujú iniciatívy na podporu environmentálnych cieľov. Aj u nás v Chemosvite je to tak.
Čo je uhlíková stopa
Uhlíková stopa, alebo aj emisie skleníkových plynov, sú jednou z dôležitých oblastí týkajúcich sa udržateľnosti. Ide o množstvo vypusteného oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov (napríklad metánu, oxidu dusného alebo hexafluoridu sírového) súvisiacich s aktivitou jedincov, domácností, spoločností aj štátov.
Skleníkové plyny zadržiavajú infračervené svetlo v atmosfére Zeme, bránia jeho rozptýleniu vo vesmíre a presmerujú ho späť na Zem, čo spôsobuje otepľovanie. Zmena klímy v dôsledku skleníkového efektu predstavuje aj riziko pre podnikanie. Medzi priame riziká patrí napríklad nedostatok zdrojov, obmedzená výrobná kapacita či narušenie dodávateľského reťazca.
Z dlhodobého hľadiska by preto mali byť spoločnosti motivované ovplyvňovať a znižovať emisie skleníkových plynov z vlastnej činnosti a dodávateľského reťazca, do ktorého sú zapojené.
Legislatíva a znižovanie uhlíkovej stopy
Legislatívny rámec pre znižovanie emisií skleníkových plynov vytvára Európska zelená dohoda z 11. decembra 2019. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby Európa dosiahla do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov. V Slovenskej republike sa pripravuje vydanie Zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska, ktorým bude transponovaná Európska zelená dohoda do slovenskej legislatívy.
Najčastejšími metódami, ktorými spoločnosti vyhodnocujú svoju uhlíkovú stopu, sú metodika GHG Protocol (Greenhouse Gas Protocol = protokol o skleníkových plynoch) a metodika daná normou ISO 14064-1. Obe hodnotia celkovú emisiu skleníkových plynov spoločnosti za uzatvorené fiškálne obdobie (spravidla 1 rok).
Projekty v Chemosvite na znižovanie uhlíkovej stopy
Znižovanie množstva skleníkových plynov v atmosfére je možné aj pomocou projektov pre kompenzáciu emisií oxidu uhličitého (z angl. carbon offset projects). Existujú dva typy projektov. Prvý je zameraný na znižovanie skleníkových plynov ich aktívnym pohlcovaním (napr. vysádzanie stromov), druhý je zameraný na predchádzanie ich vzniku (napr. inštalácia obnoviteľných zdrojov energie).
Príkladom typu dva je projekt vylepšenia technológie ofsetovej EB tlače, ktorý sa realizoval vďaka partnerovi z Japonska. Výhodou je, že ofsetové farby bez použitia vody neobsahujú rozpúšťadlá, čo znamená prakticky nulové emisie.
Ďalším príkladom sú projekty zamerané na zelené technológie, v rámci ktorých sa inštalujú fotovoltické články, realizuje výmena LED osvetlenia vo výrobných halách či modernizujú klimatizačné zariadenia.
Ako firmy by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo môžeme urobiť v oblasti znižovania dopadu nášho podnikania na životné prostredie. Zameriavajme sa na ekologické iniciatívy, a to tak v rámci podniku, ako aj navonok.