Presne 10. októbra 1934 sa v Pokusnej stanici vyrobilo prvých 50 kilogramov viskózového vlákna. Na výrobu sa použila celulóza z jedľového dreva, ktorá sa spočiatku dodávala z Ružomberka a Žiliny. Nazývala sa aj „biele zlato“.
Prvé surové viskózové vlákno s hrúbkou 0,08 mm sa vyrobilo o necelé dva týždne skôr – 28. septembra. Bolo výsledkom 110-hodinového snaženia pracovníkov Pokusnej stanice, medzi ktorými boli aj ženy. Jedna z nich bola dokonca úplne prvá žena prijatá do Svitu.
Podľa technologického predpisu tam bolo 13 pracovníkov – 2 z nich mali na starosti kúrenie, 1 namáčanie celulózy, 3 spriadanie, 1 cvernovanie, 1 previnovanie, 2 bielenie a 1 triedenie. Poslední dvaja boli nočný strážnik a vedúci.
Skúšobná prevádzka využívala výrobný postup, ktorý trval spolu 14 dní. Celulóza sa najskôr sušila. Následne sa v roztoku lúhu sodného lúhovala, kde sa menila na alkalicelulózu. Vzápätí sa lisovala. Potom alkalicelulóza rozvláknená na jemnú hmotu predzrievala štyri dni. Za týmto procesom nasledovala sulfidácia, rozpúšťanie xantogenátu v lúhu sodnom, filtrovanie vzniknutej viskózy a zrenie.
Na šiesty deň sa vyrobilo surové vlákno, ktoré sa na ďalší deň pralo v zmäkčenej vode, aby sa zbavilo zvyškov kyseliny. Následne sa sušilo a na 8. deň sa vlákno zvlhčilo a prevíjalo na cievky. Potom sa vlákno zvlhčilo a previnulo na pradená na bielenie. V 11. deň sa pradená zbavili zvyškov síry. Nasledovalo odstredenie a sušenie.
Vyrobené vlákno sa triedilo na tri druhy: prima (bezchybné), sekunda (trocha chlpaté) a tercia (viac uzlíkov, potrhané, horšie sfarbené). Následne sa vážilo a balilo do 5-kilových balíkov. Zabalený hodváb sa v 14. deň posielal do Zlína, kde sa z neho vyrábali pančuchy a ponožky, prípadne sa farbil.
